Ako vnímame plač?

V prítomnosti plačúceho človeka môžeme u seba pozorovať rôzne reakcie: od pociťovania súcitu, nepokoja, bolesti, hnevu, ale aj odpor, odmietanie, prejavy agresie a iné. To, čo v nás plač vyvoláva, úzko súvisí s rôznymi životnými skúsenosťami, ako sa k nášmu plaču stavali naši rodičia či iné pre nás významné osoby.

Plakať či neplakať – kto mi odpovie?

K plaču nás môžu viesť rôzne situácie, no jeho prejav viac-menej určujeme sami a to vedome či nevedome. Povedzme si otvorene, naši rodičia, kultúra či všeobecne známe mýty vstupujú do procesu, ako narábame s vlastným plačom. Bežne môžeme počuť, napr.: „muži neplačú“, „plač je len pre slabochov“, „plakať je zbytočné, nič sa tým nezmení“, „neplač, lebo si vyplačeš pekné oči“, atď. A tak si postupne osvojujeme množstvo kontrolných mechanizmov, pod nánosom ktorých sa môže náš plač „vytratiť“ z bežného života.

Ako môžeme odhaliť vládu svojich kontrolných mechanizmov? 

Kontrolné mechanizmy u dospelých sa najčastejšie prejavujú vo forme rôznych závislostí, napr.:

• užívanie chemických látok (napr. alkohol, tabak, kofeín),
• prejedanie sa,
• okusovanie nechtov a iné podobné zlozvyky,
• svalové napätie a strnulosť,
• prehnaná aktivita,
• rozptyľovanie sa pomocou televízie a iných rušivých prvkov.

Užitočným indikátorom môže byť aj dlhodobé pociťovanie napätia či podráždenosti, netrpezlivosť až prudké odmietavé reakcie voči plačlivému a vzdorovitému dieťaťu. Mimochodom, deti dokážu dôkladne otriasť aj našimi „stabilnými“ kontrolami. 🙂

Fakty o plači

Hoci by sa plač mohol javiť ako prejav nezrelosti, slabosti či vlastnosť patriaca hlavne deťom, ženám a starším ľuďom, alebo ako zbytočný vedľajší produkt stresu, v živote každého z nás môže plniť veľmi významnú adaptačnú funkciu a prirodzený liečivý proces.

Podľa vedeckých štúdií je plač porovnateľný s vylučovaním, vydychovaním, menštruovaním či potením, nakoľko všetky tieto procesy odvádzajú z tela odpadové produkty. Plačom uvoľňujeme energiu, zbavujeme sa napätia, znižujeme krvný tlak a pomocou sĺz odplavujeme hormóny a neurotransmitery, čím znovu nastoľujeme fyziologickú rovnováhu. Čo znamená, že po plnom odžití a uvoľnení plaču možno pociťovať účinky na úrovni hlbokej relaxácie.

Pozitívne účinky plaču

Preskúmaný bol celý rad ďalších priaznivých účinkov plaču pre človeka. Ľudia, ktorí sú otvorení prejavu a prežívaniu svojich bolestných emócií a plaču, sa vyznačujú celkovo lepším fyzickým zdravím, nižším výskytom žalúdočných vredov, kolitíd, znížením prejavov astmy, koprivky a iné. Ďalej pomáha napr. predchádzať podmienenej stresovej reakcii, jeho prijímaním a akceptovaním u detí budujeme vzťahovú väzbu rodič-dieťa a zvyšujeme u detí ich zdravú dôveru v seba.

Pár slov na záver

Ak sa nabudúce stretneme (s hoci dobre mienenou) radou „neplač“, „premôž sa“ alebo sami budeme mať podobnú pohnútku zastaviť plač, čo tak predtým zvážiť, či nie je lepšie nechať priechod tomuto prirodzenému liečivého procesu?

„Slzy sú pre dušu tým, čím je pre telo mydlo“ (príslovie).

 

Zdroj a inšpirácia (obzvlášť pre rodičov): 

Solterová, A.: Slzy raného dětství. Pláč, vzdor a zlost u děti do 8 let. 1. vydání. Praha: Triton, 2016.